Katalog

Zdalo by sa, že hranica je len tenká čiara na mape. A predsa dokáže rozdeľovať ľudí po oboch stranách, vyvolávať spory, spôsobovať napätia. A občas aj spájať. Kapka Kassabova skúma minulosť i prítomnosť hraníc na bulharsko-grécko-tureckom pomedzí, kde v divokých horách stále prežívajú tajomné rituály a naprieč dejinami tu jedným či druhým smerom prechádzajú prúdy utečencov.

Hovorili im všelijako. Napríklad nosiči. Miestni horolezci, ktorí sprevádzali prvé západné expedície v najvyšších horách sveta. Mnohí pri tom obetovali svoje životy. Omrznuté ruky. Nohy. Poškodený zrak. Dejiny himalájskeho horolezectva dlho oslavovali tých, ktorí stáli na vrchole. Táto kniha rozpráva príbehy ľudí, bez ktorých by sa tam nikdy nedostali.

Chcete spoznať Škandináviu z trochu iného uhla? Zabudnite na fjordy či polárnu žiaru, pátrajte po príbehoch ľudí a po jazvách, ktoré v krajine zanechali dejiny. Elin Anna Labba skúma osudy severných Sámov, ktorým do cesty vstúpili nové hranice, a narušili ich prirodzené migračné koridory. Spôsob ich života sa pre moderné štáty stal prežitkom.

Niektoré miesta na svete sú možno priďaleko. Ukrývajú sa za vysokými horami. Alebo sú príliš cudzie. Skrátka – nepoznáme ich. Tri krajiny Južného Kaukazu, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko medzi ne celkom určite patria. A je to škoda, lebo spoznať ich osobitosť, históriu a kultúru určite stojí za to.

​Niečo na tom Turecku asi bude, inak by na jeho pláže nesmerovali desaťtisíce Slovákov ročne. Ak patríte medzi nich, určite by vám v kufri nemala chýbať kniha Merhaba.

​Je Štúrov život viac mýtus, alebo vysnená predstava o  zakladateľovi národa? Ako to v  skutočnosti bolo s  jeho vzťahmi a láskou? Z  čoho žil? Prečo sa rozhodol angažovať v kodifikácii spisovného jazyka? A  bola jeho smrť naozaj nehoda, alebo skôr samovražda?

​Cigary, salsa a rum. Ale tiež potravinová kríza, bieda a  všadeprítomná ozvena revolúcie, ktorá v  skutočnosti žije už len v sadrových kulisách a  v  hlavách ľudí opantaných propagandou. Bienvednido a  Cuba! Vitajte na Kube!

Skutočné srdce Európy bije na Spiši. Tam, kde sa stretáva a prelína osem rôznych kultúr. Tam, kde sa adresa domu za celé storočie nezmenila, no napriek tomu sa ocitol v štyroch rôznych štátoch. Tam, kde hranica predstavuje skôr ľudskú skúsenosť, než čiaru na mape.​

​Jedno obyčajné ráno na Západnom brehu Jordánu. Jeden celkom obyčajný deň, ktorý obnaží všetky zložité otázky izraelsko-palestínskeho spolužitia. Teda presnejšie – konfliktu. Hlavný hrdina Ábid na vlastnej koži zakúsi, čo znamená predierať sa kafkovským labyrintom izraelskej byrokracie.

Zúfalí ľudia píšu prezidentovi Tisovi. Žiadajú ho o pomoc. O záchranu života. A čo na to on? Američanka Madeline Vadkerty vypátrala v slovenských archívoch stovky osobných listov adresovaných prezidentovi, ktoré nám ponúkajú neznámy obraz holokaustu na Slovensku.

Pred ním je len biela stena, čosi, čoho sa dá takmer dotknúť. Za ňou je ešte hlbšia bieloba. A  ďalej? Už len hranica možného. Henry Worsley kráča celkom sám naprieč Antarktídou a  do poslednej chvíle verí, že sa mu to skutočne podarí.

Akými slovami popísať emócie, ktoré sprevádzajú vstup do ukrajinských ozbrojených síl? Ako sa vyrovnať s tým, že sa vám nepodarilo presvedčiť svojich rodičov, aby utiekli z Buče, a tak museli prežiť okupáciu a nepretržité ostreľovanie? Dokážete zachytiť moment, keď sa celá krajina cítila jednotná, ak jediným jazykom, ktorý používate, je jazyk vojny?

Joanna Kuciel-Frydryszak nám v  knihe Sedliačky ponúka dojemný a  mimoriadne silný portrét žien, ktoré s  ohnutými chrbtami niesli na pleciach celú krajinu. Sú to naše babky a  prababky...

​Nultá línia. To je miesto, kde umiera už aj nádej. Kde sa pozeráš vojne rovno do očí. Kde sa dá ísť ďalej jedine cez mŕtvoly. Ale predsa sa tam ešte žije. Kdesi medzi lepkavým blatom a  dronmi. Medzi nekonečným čakaním, ubíjajúcou nudou a  pálčivým strachom.

​Kúpite si letenku. Uzavriete životnú poistku. Nasadnete do auta. Uvaríte si puding. Možno o  tom ani neviete, no aj pri takýchto bežných činnostiach môžete prísť do kontaktu so značkou, ktorá zažila svoj rozmach vďaka spolupráci s  Hitlerom a podpore nacistickej Tretej ríše.

​Arktické leto, ľadové medvede a detektívna naháňačka za pytliakmi. Obľúbená poľská „reportérka severu“ prichádza s dobrodružným príbehom pre deti. Ako dopadnú severské prázdniny dvanásťročného Daniela, ktorý sa zapletie do pátracej akcie po krutých lovcoch zabíjajúcich ľadové medvede?

​Veľká Hitlerova armáda sa nezrodila v kasárňach, ale v školských laviciach. Americký pedagóg Gregor Ziemer sa v tridsiatych rokoch do detailov zoznámil so systémom nacistického vzdelávania, ktorého hlavným cieľom bolo vyrábať ľudí ochotných zomrieť za Führera. Ako vychovať nacistu je jedinečná reportážna sonda do hĺbky nacistickej duše.

Stéphane Breitwieser nebol obyčajný zlodej. Nemal zbraň, nemal sieť kupcov, nemal záujem o zisk ani o peniaze. Mal len obrovskú túžbu. Túžbu vlastniť krásu. Spoznajte príbeh muža, ktorý miloval umenie až za hranicu zákona.

Dejiny jednej rodiny, dejiny jednej krajiny. Množstvo hlasov z rôznych etáp 20. storočia sa v knihe Zuzany Kepplovej zlieva do epického obrazu malých i veľkých dejín, ktoré sa zrkadlia v príbehu brezovskej rodiny Tvarožkovcov.

Hans Asperger mal dve tváre. A tie tváre nemohli byť odlišnejšie. Na jednej strane uznávaný vedec, ktorý sa postaral o prevratné objavy v oblasti výskumu porúch autistického spektra. Na druhej strane človek, ktorý mal prsty v selekcii a vraždení detí v rámci nacistickej rasovej hygieny.

Čo vám evokuje Severná Kórea? Ostnatý drôt pracovných táborov? Úsmevy šťastných detí v rovnošatách? Nečitateľné tváre božských vodcov? To všetko letmo poznáme z fotografií a filmov. Ale Severná Kórea, to sú aj životy obyčajných ľudí, ktorí sa jedného dňa rozhodli utiecť. Osem dramatických príbehov z najstráženejšej krajiny na svete.

​Niečo na tom meste musí byť. Inak by tu nevypukla revolúcia, neprežilo by dlhú nacistickú blokádu a neprekvital by tu najlepší balet na svete. Vitajte v Petrohrade, Benátkach severu, meste s najostrejším kontrastom medzi túžbou po slobode a typickým ruským svetom!

Táto kniha sa nás týka viac, ako by sme si mohli myslieť. Dokonca viac, než pred pár rokmi, keď po slovensky vyšla prvý raz. Mimoriadne svedectvo ženy, ktorá sa narodila v koncentračnom tábore v Novákoch a prežila Auschwitz už nie je iba prejavom snahy o uchovanie pamäti. Príbeh Evy Umlauf je aj neprehliadnuteľným varovným prstom.