Katalog

Je to naozaj úplne dokonalé. Presne ako na fotografiách. Ich byt, aj ich životy. Ich názory, ich spravodlivé rozhorčenie na nespravodlivý svet, ich spoločná láska. Anna a Tom sú slobodní a šťastní. Môžu žiť kdekoľvek, stačí im otvoriť počítače. Prečo teda stále nie sú spokojní?

Neuvěřitelný příběh Čecha, který utekl z  komunistické vlasti a stal se pašerákem v  Nepálu a Indii. Začínal převážením rádií a zlatých cihliček v tašce nebo spolknutých drog a svou kariéru skončil „husarským kouskem“ – odesíláním celých kontejnerů s  hašišem do Evropy.

K  ako... kolaborácia! Toto kedysi neutrálne slovo pre spoluprácu dnes vyvoláva silné emócie a často znamená buď nepríjemnú urážku alebo vážne obvinenie. Historik Piotr M. Majewski sa však na vec pozerá s odstupom. V  knihe Škaredé slovo na K skúma kolaboráciu z rôznych strán, bez ohľadu na to, či hovorí o vichystickom Francúzsku, Háchovi, Quislingovi alebo Tisovi.

​„Neplač, dítě moje, každá žena je otrokyně, a s tebou to nebude jiné.“ Život našich prababiček na vesnici měl daleko k idyle. Pár let po narození je čekala dřina od úsvitu do soumraku a závislost na rozhodnutích otce nebo manžela. O jejich těžké práci se v učebnicích dějepisu nepíše, přestože právě ony dokázaly najít sílu a podpořit vzdělání svých dcer, aby měly lepší osud než ony samy.

Poznáme desiatky rôznych spôsobov, akými sa káva praží a pripravuje, čo však vieme o jej príbehu? Slovinský antropológ Božidar Jezernik nám vo svojej knihe Káva porozpráva, akú cestu prešiel čierny nápoj od zadymených kaviarní na Blízkom východe až po dnešné globálne kaviarenské reťazce.

​Trpí Rusko spíše masochismem, mesiášským komplexem nebo posttraumatickým syndromem? Kuba Benedyczakse pasoval do role psychiatra, který si nebere servítky. Vyléčit ale potřebuje i část Evropy: z fascinace impériem a jeho širokou duší.

Pokračovanie obľúbenej knihy Sedliačky. Dve knihy Joanny Kuciel-Frydryszak Sedliačky a Slúžky pre všetko sú ako dve sestry z tej istej rodiny – jedna zostala na dedine, kde ju čakala drina, násilie a kolobeh pôrodov; druhá odišla do mesta, no nežila tam ľahší život. Osudy sestier boli rôzne, ale v čomsi aj podobné. A jedna i druhá pokojne mohli byť aj našimi starými mamami.

Tento príbeh sa začína odpočítavaním: 5, 4, 3, 2, 1... Dvanásteho apríla 1961 z kazašskej stepi štartuje JurijGagarin a ako prvý človek sa pozrie na Zem z perspektívy hviezd. Sovietsky zväz je v tom čase na vrchole svojich síl, obrovský a sebavedomý.

Zdalo by sa, že hranica je len tenká čiara na mape. A  predsa dokáže rozdeľovať ľudí po oboch stranách, vyvolávať spory, spôsobovať napätia. A  občas aj spájať. Kapka Kassabova skúma minulosť i prítomnosť hraníc na bulharsko-grécko-tureckom pomedzí, kde v divokých horách stále prežívajú tajomné rituály a naprieč dejinami tu jedným či druhým smerom prechádzajú prúdy utečencov.

​Ryszard Kapuściński napísal, že dobrý reportér vidí v kvapke vody celý vesmír. Každý detail je teda dôležitý. Všetko stojí za zapísanie. A práve preto sme pre vás pripravili Prekliaty zápysník.

Hovorili im všelijako. Napríklad nosiči. Miestni horolezci, ktorí sprevádzali prvé západné expedície v najvyšších horách sveta. Mnohí pri tom obetovali svoje životy. Omrznuté ruky. Nohy. Poškodený zrak. Dejiny himalájskeho horolezectva dlho oslavovali tých, ktorí stáli na vrchole. Táto kniha rozpráva príbehy ľudí, bez ktorých by sa tam nikdy nedostali.

Chcete spoznať Škandináviu z trochu iného uhla? Zabudnite na fjordy či polárnu žiaru, pátrajte po príbehoch ľudí a po jazvách, ktoré v krajine zanechali dejiny. Elin Anna Labba skúma osudy severných Sámov, ktorým do cesty vstúpili nové hranice, a narušili ich prirodzené migračné koridory. Spôsob ich života sa pre moderné štáty stal prežitkom.

Niektoré miesta na svete sú možno priďaleko. Ukrývajú sa za vysokými horami. Alebo sú príliš cudzie. Skrátka – nepoznáme ich. Tri krajiny Južného Kaukazu, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko medzi ne celkom určite patria. A je to škoda, lebo spoznať ich osobitosť, históriu a kultúru určite stojí za to.

​Niečo na tom Turecku asi bude, inak by na jeho pláže nesmerovali desaťtisíce Slovákov ročne. Ak patríte medzi nich, určite by vám v kufri nemala chýbať kniha Merhaba. Witold Szabłowski sa doslova vyžíva vo všetkých tureckých kontrastoch, rozporoch i nezmieriteľných protikladoch.

​Je Štúrov život viac mýtus, alebo vysnená predstava o  zakladateľovi národa? Ako to v  skutočnosti bolo s  jeho vzťahmi a láskou? Z  čoho žil? Prečo sa rozhodol angažovať v kodifikácii spisovného jazyka? A  bola jeho smrť naozaj nehoda, alebo skôr samovražda?

​Cigary, salsa a rum. Ale tiež potravinová kríza, bieda a  všadeprítomná ozvena revolúcie, ktorá v  skutočnosti žije už len v sadrových kulisách a  v  hlavách ľudí opantaných propagandou. Bienvednido a  Cuba! Vitajte na Kube!

Země zaslíbená – ale komu? Západní břeh řeky Jordán měl podle dohod z  Osla tvořit součást území pod Palestinskou národní správou. Izrael ale začal podporovat vznik osad, které spolu s hlídkujícími vojáky omezují a vytlačují palestinské obyvatele a zásadně proměňují krajinu.

​Ještě nedávno se bez nich žádná lépe situovaná domácnost neobešla. Zatopit, nanosit vodu, uvařit, nakoupit, vyprat – to všechno a mnohem více měly každý den na starosti služky. Jejich těžká práce byla neviditelná. Podřízené postavení chudých žen nikoho nenapadlo zpochybňovat.

Skutočné srdce Európy bije na Spiši. Tam, kde sa stretáva a prelína osem rôznych kultúr. Tam, kde sa adresa domu za celé storočie nezmenila, no napriek tomu sa ocitol v štyroch rôznych štátoch. Tam, kde hranica predstavuje skôr ľudskú skúsenosť, než čiaru na mape.​

​Jedno obyčajné ráno na Západnom brehu Jordánu. Jeden celkom obyčajný deň, ktorý obnaží všetky zložité otázky izraelsko-palestínskeho spolužitia. Teda presnejšie – konfliktu. Hlavný hrdina Ábid na vlastnej koži zakúsi, čo znamená predierať sa kafkovským labyrintom izraelskej byrokracie.